BED - najčastejšie sa vyskytujúca porucha príjmu potravy, ktorou trpíte možno aj vy!

Binge eating je cudzí pojem, ktorý však v dnešnej dobe nie je až taký cudzí pre časť populácie. Fitness modely, bikini fitnessky, kulturisti, ale aj každodenní bussines pracovníci, manažéri, či obyčajní študenti.  Táto porucha príjmu potravy je bohužiaľ čoraz rozšírenejšia, a práve preto je o tom potrebné hovoriť. Väčšina pozornosti sa však v poslednom čase sústredí viac na psychické a fyzické problémy spojené s anorexiou či bulímiou, a pritom sa akosi ignoruje táto, rovnako vážna porucha. 
Podľa štúdie z roku 2007 sa BED (Binge eating disorder)  vyskytuje až tri krát častejšie ako anorexia v kombinácii s bulímiou. Dokonca je viac rozšírená ako HIV, rakovina prsníka či schizofrénia. Štatistiky ukazujú, že táto porucha sa začína objavovať v prevažnej väčšine u dospievajúcich a dospelých dievčat okolo dvadsiateho roku. No až 40% ľudí s touto diagnostikovanou poruchou tvoria muži.
Pod skratkou BED označujeme, jednoduchšie  povedané, záchvatové prejedanie a môžeme ho zaradiť medzi jednu z najčastejších foriem PPP (poruchy príjmu potravy) . Človek , ktorého také nekontrolovateľné prejedanie ,,chytí“ nemôže prestať jesť dané jedlo, či čokoľvek iné, aj napriek tomu, že už nie je fyzicky hladný. Závažnosť tejto poruchy príjmu potravy závisí od toho, ako často sa vyskytuje. Samozrejme, každý to pozná pri rodinnej oslave, svadbe či dovolenke, keď všetko to jedlo vyzerá tak lákavo a je ťažké odolať. A tak na konci dňa je žalúdok preplnený a chuťové poháriky uspokojené, no binge eating sa od obyčajného ,,prejedenia“ značne líši a už prekračuje zdravú hranicu. Ľudia trpiaci BED sú často obézny, no čím ďalej, tým viac sa stretávame s ľuďmi, ktorý vôbec nevyzerajú na to, že trpia nejakým problémom so stravovaním. V skutočnosti je ich oveľa viac vo forme ako tých obéznych. Tak ako to rozpoznať?

Ako hlavné behaviorálne a emocionálne príznaky BED môžeme uviesť:

• konzumovanie oveľa väčšieho množstva jedla, aké by človek za daný čas, za obvyklých podmienok zjedol
• pocit nedostatku pri jedení
• oveľa rýchlejšie jedenie ako je normálne
•  rôzne diéty, obmedzovanie kalórií aj bez straty hmotnosti
•  konzumovanie jedla, až kým sa človek cíti nepríjemne a nepohodlne plný
•  jedenie obrovského množstva jedla, napriek tomu, že sa človek necíti fyzicky hladný
•  časté jedenie v súkromí, pretože daný človek sa cíti trápne a hanbí sa za to, koľko toho zje
•  nepríjemné pocity, depresívne stavy, výčitky  a pocit viny po jedení
•  veľmi časté skúmanie svojej postavy v zrkadle
•  strach z jedenia pred ostatnými
•  výkyvy hmotnosti

Čo ho môže vyvolávať?

Ako sa taký bežný človek či športovec dostane k nekontrolovateľnému jedeniu? Možno až príliš jednoducho. Pre pretekára vo všetkých fitness či kulturistických kategóriách je riziko ozaj vysoké, keďže takmer každý po zijdení z pódiá myslí na všetko to jedlo čo do seba pravdupovediac ,,napchá“.  Ochutná všetky tie sladkosti, zmrzliny, slanosti a pizze, ktoré si tak dlho odopieral. Komu by sa takýto stav kalorickej blaženosti nepáčil. Preto si to chce človek opäť zopakovať, možno pod prezývkou ,,cheat day,, alebo naopak a oveľa častejšie potichu, v súkromí , konzumuje v podstate všetko na čo má aj nemá chuť. Z  tohto kolotoča je už naozaj ťažké vystúpiť. Kolobeh dvoch extrémov 1.zjesť veľa a 2. umierať pocitmi viny a výčitkami,  nie je nijak prínosný,  nie len pre psychiku ale aj tráviaci systém človeka a celkovú kondíciu.

• spúšťačom môže byť aj akýkoľvek problém, pri ktorom človek siaha po tzv. trigger food (každý ma nejaké jedlo, ktorému jednoducho nedokáže takmer nikdy odolať).  Veľa ľudí sa totižto aj v strese upokojuje jedlom.
• výskyt v rodine, môže tiež zapríčiňovať rôzne problémy so stravovaním. Ak niekto z blízkych - súrodenci či rodičia mali alebo majú podobnú poruchu, riziko je o čosi väčšie.
• diéty – ak ste na nejakej reštriktívnej tvrdej diéte, alebo dlhodobo obmedzujete kalórie, je možné že sa takéto záchvatové prejedanie spustí, najmä ak máte pocity úzkosti či depresie.Rovnako tu patrí striedanie rôznych stravovacích rituálov a vyhadzovanie potravín z jedálnička (cukor, lepok, laktóza, vegánska strava, keto...)
• psychologické problémy – ľudia, ktorý majú o sebe negatívne zmýšľanie, nie sú spokojný so svojím vzhľadom, majú strach zo zmeny ich výzoru a sú často pod stresom či tlakom

Na rozdiel od bulímie, pri BED sa nejak extra nesnažíte vykompenzovať zjedené kalórie vyvolaním zvracania či užívaním laxatív.  Iba sa vrátite späť k svojej strave či diéte, čo však v zapätí vedie k ďalšiemu ,,bingeovaniu“.  Mnoho krát človek hladuje celý deň, odopiera si stravu a myslí si, že to takto vydrží. No pre hormóny a mozog je veľmi ťažké v takejto situácii ukontrolovať chute a hlad. Tak prichádza večerný (či dokonca nočný) binge, a po prvom súste obľúbeného jedla či sladkej delikatesy môže mať človek až stav opojenia a blaženosti.

Preto je dôležité začať deň po záchvate správne a snažiť sa predísť tomu ďalšiemu.  Je dôležité a normálne jesť, ak človek cíti hlad. Možno bude ráno tou najlepšou voľbou nejaké ľahké jedlo, nie až tak bohaté na sacharidy a cukor, keďže z predošlého dňa (či noci) ho má telo dostatok aj vo forme glykogénu. Určite sa však treba vyhnúť ďalším extrémom, či už ide prílišný diétny skok a deficit alebo nadmerné cvičenie a výčitky. Pohyb ešte pred tým prvým jedlom je tiež správnym  štartom,  no v správnej miere. Zacvičiť si a za tým si dať nutrične vyvážené ľahké jedlo, je pre hormóny a myseľ to pravé.

SYNDRÓM NOČNÉHO JEDENIA

Aj keď sa môže binge objaviť v podstate kedykoľvek a v akejkoľvek perióde, vedci definovali na základe veľkej skupiny ľudí, ktorých tento stav prepadáva najmä v noci, syndróm nočného jedenia . Začína sa zvyčajne po večeri a pokračuje nočným budením. Neuro-endokrinná štúdia vo Fakultnej nemocnici v Tromso v Nórsku už tento syndróm spojila so skutočnou hormonálnou poruchou. Spája to s cirkadiánnymi rytmami človeka, a dokazuje, že ľudia, u ktorých sa vyskytuje tento syndróm, majú nižšie hladiny melatonínu, leptínu a kortizolu (čiže hormónov spojených so spánkom a chuťou).

U ľudí so syndrómom nočného jedenia sa vyskytovali spoločné znaky ako napríklad:

• nechuť (alebo len veľmi malá chuť) raňajkovať – človek si naschvál posúva jedlo na neskôr, čiže hladuje alebo trpí výčitkami z večera, koľko toho zjedol
• viac kalórií zjedených až po večeri oproti samotnému jedlu
• konzumácia väčšiny svojho denného príjmu až po večeri, ale pred raňajkami (to môže zahŕňať nosenie si jedla do postele, či pripravené rôzne snacky)
• pocity úzkosti, viny, smútku a depresie počas jedenia
• počas ďalšieho dňa je človek nervózny, podráždený, nahnevaný, náladový, rozrušený
• ťažkosti so spaním a zaspávaním, človek sa často prebúdza a potom často je
• prijímané potraviny sú najmä sacharidy – cukor a škrob
• takéto jedenie spôsobuje pocity hanby, viny a nie pôžitku

Dôsledky tohto nárazového jedenia sa skôr či neskôr určite ukážu. Ovplyvní to sociálny a osobný život človeka ako aj sústredenie v práci. Časom môže viesť dokonca aj k obezite, zdravotným ťažkostiam spojených s trávením, dýchaním, srdcovým poruchám, či diabetu. Čo sa týka tej psychickej stránky, takýto stav si priam vyžaduje aj odbornú pomoc. Depresia, úzkosť či bipolárna porucha je už len ďalším pokračovaním neriešeného problému.

Prevencia

Ako sa vyvarovať tomu, aby sme na jedlo stále hľadeli ako na to, čo nás ma posilniť a nie strpčovať nám život? Uvedomiť si, že sme na zemi preto aby sme žili a nie len jedli. Možno pre niekoho banálna vec, no treba si uvedomiť, že jedlo tu bude stále. To že neochutnáte z tej torty, nekúpite si práve tú zmrzlinu nijak váš život neukráti.

 Ak máte podozrenie že niekto z blízkych môže touto poruchou trpieť, určite to netreba odkladať a porozprávať sa ním a vyhľadať pomoc. Niekedy možno stačí počuť tie správne slová, vyriešiť čiastkový problém, pomôcť človeku myslieť inak. Niektorí to dokonca prirovnávajú k alkoholizmu. Aj keď sa človek vylieči, bude s tým bojovať takmer neustále, keďže dnes je jedlo naozaj na každom kroku a jesť jednoducho musí. Podstatné je uvedomiť si, že je normálne a správne jesť a nemať potom výčitky. 

Aj kvôli predídeniu takým či iným extrémom je dôležité stravovať sa rozumne. Vyvarovať sa extrémnym, dlhým a jednotvárnym diétam. Tie nikam nevedú. Správna cesta je vypestovať si taký životný štýl, aký viete dlhodobo udržať a nepozerať sa na jedlo čierno-bielo. "Teraz môžem jesť toto“, "toto sa nesmie“ a "z tohto sa priberá“ sú formulky, ktoré by ste mali zo slovníka vypustiť. Nedovoľte aby vám váš stravovací režim či štýl negatívne ovplyvnil život a zdravie. Za to to určite nestojí. Veď, koniec koncov, je to iba jedlo.