Reakcia našej redakcie na dianie na slovenskej scéne fitness a kulturistiky

O chvíľu to budú tri roky, odkedy k nám domov prišiel Igor Kopček a hovoril o tom, že by som mohla pracovať pre portál EastLabs.SK. Nebudem klamať, na Igorovu otázku „Koho z fitness alebo kulturistiky poznáš?“ som odpovedala jednoducho. Schwarzeneggera. Tam končili moje znalosti o fitness a kulturistike. Okrem pár fitness modeliek na instagrame som nepoznala žiadnych pretekárov. Kopček sa vtedy však len pousmial a povedal, že keď vstúpim do sveta fitness, o pár mesiacov budem poznať fitness scénu krížom krážom, odpredu aj odzadu. Tak sa aj stalo. O pár mesiacov som mala už celkom slušný prehľad o tom, kto kde súťaží, aké výsledky dosahuje, kto sa na pódium chystá, kto končí s aktívnou kariérou, kto dostáva miesto v reprezentácii a tak podobne. Spolu s rozhovormi prichádzali aj poznatky o cvičení, ktoré mi vlastne prišli ako aktívnej atlétke vhod.

Avšak prvý rok, rok 2016 musím označiť ako najlepší, ktorý som s EastLabsom zažila. Všetko bolo nové, všetko bolo také fascinujúce a jednoduché. Možno sú moje spomienky tak trocha skreslené, no na rok 2016 si pamätám ako na rok, kedy nemal nikto s nikým problém. Minimálne medzi pretekármi som sa cítila na súťažiach veľmi príjemne, na súťažiach sa nikdy nestalo, že by dievčatá odmietli dávať rozhovory, nestalo sa, že by si EastLabs nemohol rozložiť svetlá a kameru v zákulisí.

Vtedy som sa dievčat často pýtala ako vnímajú svoje konkurentky a myslím, že každá mi odpovedala, že sa majú rady. Samozrejme, ženy sú ženy a klebety žili aj vtedy. Nie každý je každému sympatický a to je v poriadku. Atmosféra v zákulisí bola príjemná, nehľadiac na to, ako sa vyberala reprezentácia, aké mal kto vzťahy. Spomínam si na to, že súťažili všetky „hviezdy“, ktoré napokon skončili v PRO. V IFBB PRO, v ucelenej federácii NPC - IFBB PRO League + IFBB International.

Pamätám si, ako sme cestovali do Srbska na 2016 IFBB Majstrovstvá sveta vo fitness detí a Jakub Csontos nastupoval do auta s nadšenými slovami: „Igor, vysvetli mi, ako to Cakoci zvládla?“, hovoriac o Olympii Amatuer, kde sa Saskii podarilo po Diamond Cup Žilina vyhrať svoju kategóriu aj ďalší Overall titul  - napriek tomu, že tam nerozhodoval žiaden rozhodca zo Slovenska a nebol tam žiaden funkcionár asociácie (čo sa zdalo byť nemožné dosiahnuť úspech bez podpory asociácie).  V tom istom roku Pohánková vyhrala Arnold Classic Europe po vynechanej jari a z rúk Arnolda prevzala trofej pre absolútnu víťazku. A Pleváková získala ďalšie prvenstvo na juniorskom Svetovom šampionáte aj s Overall titulom. Fantastické!

Avšak pamätám si aj na pochybnosti, ktoré vyvolalo udelenie PRO karty Yane Kuznetsovej a Saskii Cakoci na IFBB Diamond Cupe v Žiline. Nejdem polemizovať o tom, či to bolo správne alebo nie. Koľko detailov asi odsunulo Plevákovú na 3. miesto a pripravilo ju o PRO kartu už na Diamonde v Žiline? Neodvážim sa tipnúť si.
Následne sa však veľa zmenilo, na scéne sa objavili, intrigy, podrazy, zákazy, začali sa chŕliť vulgárnosti a ako nezávislý pozorovateľ v zákulisí som sa často cítila nepríjemne. Ten povedal to, ten povedal ono. S týmto sa teraz táto skupina ľudí baviť nebude, tomu človeku toto nedovolili a ten o tom toto napísal. Toto a toto EastLabs Team-u zakážeme atď.
Zrazu sa z fitness a kulturistiky prestal vytrácať zmysel a podstata, pre ktorý som ho/ju mala rada. Fitness už nebol o forme, súťažení a pripravenosti. Začal byť o intrigách, článkoch, komentároch, príspevkoch, mocenskom boji a na pretekárov sa kašľalo. A tí súťaživejší vycítili šancu a budovali si vzťahy na „správnych miestach“.

O tom má byť šport? Toto má motivovať dievča, ktoré sedí doma, vyzerá v celku fit, venuje sa tancu alebo gymnastike a chcelo by skúsiť fitness prípravu k tomu, aby skúsilo súťaženie na slovenskej scéne? Možno si to mnoho sledovaných body, bikini, wellness alebo len fitness pretekárok neuvedomuje, no to, čo píšu buduje povedomie o federácii, o fitness ako športe, o všetkom, čo robíme nielen my, fitness médiá, ale aj dievčatá, ktoré sa stavajú na pódium po príprave.

Byť pretekárkou nie je ľahké. A ak sa niekto v zákulisí vyjadruje, že príprava je vlastne med lízať a hneď potom dosahuje úspechy, čosi je zle. Nebudem písať o tom, ako veľmi dokážu tréneri v rozhodcovskom paneli pomôcť svojim pretekárom a nakoľko sa dokážeme k výsledkom dostať peniazmi alebo „dobrými vzťahmi“, snáď sme už za touto érou a novými pravidlami sa dopracujeme k čo najobjektívnejšiemu výberu pretekárov do TOP6 a na medailové umiestnenia.

Scénu jednoznačne poznačilo aj rozdelenie NPC - IFBB PRO League a IFBB International. Práve preto sa objavili mnohé diskusie, príspevky, ktoré sa týkali jednotlivých pretekárov alebo správy o sankciách. Čím skôr z federácie, tým lepšie? Alebo postupovať do Elite PRO a držať pri funkcionároch? Kto je dnes vlastne ten dobrý? Čie rady počúvať a čie slová ignorovať? Ak by som vedela objektívne odpovedať, určite sa s vami o túto informáciu podelím.

Zarazili ma však príspevky, namierené proti fitnesskám, ktoré dosiahli PRO titul pred rozdelením (tzn. vďaka výsledkom za roky 2014, 2015, 2016) aj preto, že súťaže, ktorými si prešli, boli značne viac obsadené, než tie, ktoré absolvujú dievčatá v tomto roku. Separáciou federácií prišli obe federácie o pretekárov a mnohí sa dodnes nevedia rozhodnúť, kam sa pobrať. Veľa pretekárov dnes súťaží v zahraničí na vlastné náklady a doslova na vlastnú päsť, odtrhnutí od nášho SAFKST-u.

Pravda je však jasná a pred ňou oči nezatvorí ani ten najväčší podporovateľ novokreovanej Elite PRO. Súťaže, na ktorých sú udeľované PRO karty do Elite PRO sú (zatiaľ) obsadené naozaj malým počtom pretekárov a ak sa dievča, ktoré „dosiahlo“ napríklad štvrté miesto z piatich pretekárov hrdí na všetkých sociálnych sieťach svojím neskutočným úspechom, z ktorého by sa nám mali tlačiť slzy do očí, je pre mňa pochopiteľné, že dievčatá, ktoré súťažili na pódiách s troj, štvor, päťnásobným počtom konkurentiek sú rozrušené. Toto je nepopierateľné. A kto získa právo požiadať o Elite PRO kartu - požiadá o ňu a ju aj získa? To je otázka!

Stačí sa pozrieť do výsledkových listín z TOP súťaží v roku 2015, 2016 a dnes. Jasné, stále súťažia aj kvalitné pretekárky, ktoré by sa presadili poľahky všade. Vtedy, teraz, kedykoľvek. No prečo napádať pretekárky, ktoré išli za PRO titulom niekoľko rokov tvrdou prácou, ktorých sa bytostne dotýka, že niekto dokáže dostať s priemernou formou PRO kartu na druhej súťaži? Avšak fitness je subjektívny šport. Rozhodujú ľudia s rozdielnym vkusom. A hodnotia všetko.
Opakujem však, že Elite PRO divízia je novokreovaná a preto musíme rešpektovať, že jej vybudovanie bude trvať dlhšiu dobu. No ani na Mr. Olympia neboli od prvého roku všetci najúžasnejší, akých sme mohli vidieť. Napádať sa navzájom – amatérky profíčky a profíčky amatérky nebude nikdy na osoh a preto bude v najbližších mesiacoch a možno rokoch potrebná patričná zhovievavosť a rešpekt.

Chcela by som teda požiadať všetkých, ktorí sa dočítali až do posledného odstavca tohto článku, aby si uvedomili, čo sa s fitness scénou deje. Na pódiách stoja dievčatá, ktoré stále robia fitness tým najhorším možným spôsobom, vyhrávajú dievčatá, ktoré by sa nemali dostať ani do finále a mnohí sa uškŕňajú nad ruskou školou, ktorá je nepochybne najlepšou na svete. Prečo nechávame fitness aby sa zmenil na kopu zlých ľudí, ktorí sa doma snáď ani nemôžu pozrieť do zrkadla?

Chcela by som všetkých, ktorí to čítajú, poprosiť, aby robili fitness srdcom, mali čisté úmysly, aby sa nesnažili znepríjemniť život iným fitnesskám (a dokonca aj nám), aby nevyhľadávali konflikty, nevytvárali ich a mohli raz s čistým svedomím povedať, že boli súčasťou sveta fitness a všetky poháre a medaily, na ktoré im medzičasom napadá prach boli dosiahnuté poctivo. Tým, že boli stelesnením svojej kategórie a pracovali na sebe adekvátne tvrdo a poctivo. Bez toho, aby sme otvorili oči a začali sa snažiť o ustálenie fitness scény nebudeme môcť nikdy „budovať“ novú asociáciu, novú PRO ligu, ani dobré vzťahy medzi pretekármi, trénermi na scéne aj funkcionármi

Vo svete fitness nájdeme mnoho ľudí "bez zásad a chrbtovej kosti“ a od tých ani neočakávam, že budú robiť všetko len a len pre dobro našej scény a pretekárov, budú sa poctivo pripravovať a makať, keď existuje (pre nich) ľahšia cesta. Ak majú byť pretekárky vzorom pre prichádzajúcich nováčikov, nemali by mať dobrú povesť podporenú aj inou formou sebaprezentácie na Instagrame (nie takou, ktorá je vhodná skôr pre pornohviezdy)? Nemali by byť nielen dobrou pretekárkou s výbornou formou ale aj - človekom? Možno si prichádzajúce nové pretekárky budú brať príklad z dievčat a žien, pre ktoré sú intrigy druhé meno, no presne takou federáciou sa potom staneme. Fitness potom môže byť pokojne naďalej pre ľudí športom nezdravým pre telo (česť výnimkám, ktoré rozširujú svoje vedomosti o zdravšej ceste očakávanej forme a posúvajú svoje know-how ďalej – verím, že o pár rokov to tak budú robiť všetky pretekárky), ale aj pre hlavu, pretože vám bude zle z toho, čo počujete na súťažiach v zákulisí a rovnako zle vám bude z toho, čo čítate ako príspevky na sociálnych sieťach.

Ja tu budem ako súčasť teamu BikiniFitness.SK a EastLabs.SK aj naďalej, budem písať o úspechoch aj pádoch bikinifitnessiek, vzdelávať sa  a  a budem vám držať prsty, aby ste našli svoj vnútorný mier, vďaka ktorému sa snáď zlepší aj stav fitness scény a v zákulisí bude znova príjemná atmosféra. Možno vytvoríme svet fitness, v ktorom nezáleží na tom, kto vás trénuje, ale záleží iba na forme a tom, čo predvediete na pódiu.

Držíme vám palce, pripravujte sa, súťažte a majte radi to, čo robíte.