Sú umelé sladidlá naozaj smrť?

Čo nás všetky okrem cvičenia spája? Jednoznačne JEDLO. K formovaniu postavy okrem dvíhania železa patria aj hodiny strávené v kuchyni. Pre niektoré z nás je to únik z reality, iným tieto kulinárske aktivity nie sú veľmi blízke. V každom prípade jedlo milujeme všetky. A o to viac, ak jeho sladká chuť pohladí naše zmysly. Ale nie je sladké ako sladké a my fitnessky to veľmi dobre vieme. Aj keď každá máme z času na čas chvíľku, keď neodoláme a zjeme aj to, čo by sme nemali – väčšinu času sa usilujeme o výber čo najvhodnejších surovín pre naše telo. A k nim patrí aj výber vhodných ochucovadiel. Čo sú to sladidlá a aké rôzne druhy máme na výber?

Čo sú to sladidlá?

Náhradné sladidlá sú potravinárske prísady, ktoré majú väčší chuťový efekt ako cukor, ale menšiu kalorickú hodnotu. Každé sladidlo má svoju vlastnú sladkosť a môže byť desiatky až tisícky krát sladšie ako cukor. Tak na dochutenie nášho jedla použijeme oveľa menšie množstvo v porovnaní s cukrom. Najmä pre túto vlastnosť sú sladidlá veľmi obľúbené a dokonca považované za zdravé alebo diétne. Dnes sa s nimi stretneme takmer všade (od žuvačiek, nápojov až po doplnky výživy). Ďalším ich benefitom je, že nepodporujú tvorbu zubného kameňa, keďže neposkytujú baktériám žiadnu výživu. Sú lacnejšia a dostupnejšia náhrada cukru. Obľubu si získali aj medzi diabetikmi, pretože neovplyvňujú hladinu cukru v krvi. Podľa ich pôvodu sa rozdeľujú na prírodné a umelé. Ktoré to sú?

Umelé sladidlá

Sú synteticky (umelo) pripravené látky (dochucovadlá).  Majú výraznú sladkú chuť a v menšom množstve, ale rovnakým účinkom nahradia cukor - stimulujú naše chuťové poháriky na jazyku. Náš mozog tak dostáva informáciu, že cukor prijal a naše chute sa uspokoja. Celkom chytré a kaloricky výhodné. Ale je táto umelá náhrada cukru zdravšia? Skutočnosť, že sú vyrobené umelo naznačuje aj ich škodlivosť. Aj medzi odborníkmi sa stretneme s dvojakými názormi. Niektorí tvrdia, že sa nezúčastňujú biochemických procesov v tele – a tak v ňom nezanechávajú ani žiadnu metabolickú stopu (len prejdú telom a potešia naše chuťové bunky). Druhá skupina je však voči nim kritická a tvrdí, že podporujú vznik obezity, inzulínovej rezistencie a srdcových chorôb.

Pravdu môžu mať všetci. Veľmi dôležitý faktor posudzovania ich zdravej stránky je ich prijímané množstvo. Orgány dohliadajúce na potravinársky priemysel stanovili každému sladidlu určitú maximálnu dennú dávku (ADI – acceptable daily intake), pri ktorej dodržiavaní sa nemusíme báť nežiadúcich vedľajších účinkov. Pri ich vysokej sladivosti (a zdravom životnom štýle) by nebolo celkom jednoduché tieto hodnoty prekročiť.

Najznámejšie umelé sladidlá:

Aspartám

Patrí medzi najpoužívanejšie umelé sladidlá a jeho chuť je približne 220-krát sladšia ako cukor. Nehodí sa však na varenie či pečenie kvôli jeho malej odolnosti voči vysokým teplotám. Je zložený z dvoch aminokyselín (kys. asparágová a fenylalanín) spojených väzbou, ktorá sa v organizme štiepi.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydal jeho ADI - bezpečnú dávku (aj keď ho niektorí považujú za nebezpečný) 40 mg aspartánu na 1 kg váhy. Ako to vyzerá v skutočnosti? Pre 60kg človeka to predstavuje 2,4 g na deň (1 plechovka obsahuje približne 125 mg aspartánu). Koľko by sme ich teda museli vypiť, aby sme dosiahli túto hranicu? Veľa.

Sukralóza

Označuje sa kódom E955 a je približne až 800-krát sladšia ako cukor. Vyrába sa špeciálne z repového cukru. Náš organizmus nemá enzým, ktorý by ju dokázal štiepiť. Čo to pre nás znamená? V tele sa nedokáže rozložiť (nie je metabolizovaná) a tak sa dostáva von z tela stolicou alebo močom v nezmenenej podobe. Jej bezpečný denný príjem sa udáva 9 mg / kg hmotnosti tela.

Sacharín

Je nebezpečným sladidlom pre jeho karcinogénne účinky (a to nie len pri vysokom dávkovaní, ale aj dlhodobom užívaní). Je považovaný za najstaršie umelé sladidlo s približne 300-krát výraznejšou chuťou v porovnaní s cukrom. V niektorých krajinách je úplne zakázaný. Skrýva sa aj pod kódom E954.

Acesulfam

Jeho chuť je 180-200-krát výraznejšia ako cukor. Aj keď nie je veľmi preskúmaný, malé množstvo je pre človeka bezpečné.

Prírodné sladidlá

K prírodným sladidlám patrí aj cukor, na ktorý sa podrobnejšie pozrieme v ďalšom článku. K obľúbeným sladidlám s rovnakými vlastnosťami ako majú syntetické, ale prírodného pôvodu zaradzujeme:

Stévia

Je 200 až 300-krát sladšia ako cukor. Získava sa z rastliny (konkrétne listov) stévie cukrovej. Používate ju aj vy? Vďaka jej odolnej vlastnosti pri vysokých teplotách je výborná na varenie a pečenie. Avšak pozor. Pri vyššej dávke má horkastú chuť.
Okrem jej pozitívnych vlastností ako pri umelých sladidlách (nízka kalorická hodnota, eliminácia tvorby zubného kazu, nezvyšuje hladinu cukru v krvi) má aj radu ďalších benefitov:

• zlepšuje citlivosť buniek na hormón inzulín
• pozitívne vplýva na pokožku
• zlepšuje trávenie

Erythritol

Prirodzene sa vyskytuje v mnohých druhoch ovocia. Ide o prírodný produkt s rovnakými pozitívnymi vlastnosti ako jeho syntetický ,,kamaráti“. Má však jednu nevýhodu – jeho sladivosť je 65-70% nižšia v porovnaní s cukrom. Taktiež by sa nemal používať ako úplná náhrada cukru (môže spôsobiť tráviace problémy). Napriek tomu je v kuchyni veľmi obľúbený a aj vďaka jeho nízkym kalorickým hodnotám ho nájdeme v nejednom koláči.

Xylitol

Pod týmto názvom sa skrýva brezový cukor. Z chemického hľadiska by sme ho mohli nazvať cukrovým alkoholom, no chuťou a vzhľadom sa takmer nelíši cukru. Má približne o 40% menej kalórií ako biely cukor a v kuchyni ho môžeme používať v neobmedzenom množstve (nie je pre telo škodlivý).

Sladidlá sú súčasťou našich pokrmov takmer každý deň. Či sú škodlivé alebo nie záleží v prvom rade na ich množstve. Ak chceme hovoriť o zdravom životnom štýle, mali by sme preferovať priemyselne nespracované potraviny (ktoré spravidla umelý cukor neobsahujú) a piť len čistú vodu alebo nesladené nápoje. Pre tie z nás, ktoré si život rady osladíme je nám poskytnutý široký výber sladidiel. To, či zvolíte umelú, alebo prírodnú variantu je už na vás.